matejvavrek

„Momentálne sa nachádzame v čase akýchsi opozičných primárok. Jednotliví predstavitelia opozície prinášajú svoje predstavy o tom, čo treba robiť. A to je dobre, pretože ľudia si môžu vyberať z rôznych predstáv a rôznych prístupov. „Staré“ pravicové strany prichádzajú s predstavou, že riešením problémov je integrácia či užšia spolupráca SDKÚ, KDH a Mostu. Iní predstavitelia opozície sa snažia na báze jednotlivcov z opozičných strán vytvoriť akúsi „novú pravicu“, ktorá bude personálne menej opotrebovaná. Naše predstavy sú úplne odlišné. Z hľadiska programového sa nám zdá nepodstatné, či bude kozmetické zmeny existujúceho systému presadzovať „nová“ alebo „stará“ pravica. V praxi to totiž znamená, že v prípade úspechu jednej či druhej sa nič zásadné vo fungovaní slovenskej politiky nezmení.“     Citát z knihy Daniela Lipšica „Slušné Slovensko potrebuje lídra.“

Takto revolučne sa vyjadruje na stránkach „svojej“ knihy človek, ktorý sa najnovšie nechá oslovovať ako „líder novej pravice…“

Na stránke Novej väčšiny po spojení s odídencami z SAS môžeme čítať tento komentár „lídra.“

“Po zmene stanov má hnutie teraz názov Nová väčšina – Dohoda, pričom bude naďalej používať skratku NOVA,” uviedol Lipšic. Dodal, že udalosti posledných dní dokazujú, že zatiaľ čo sa stará pravica naďalej háda, nová pravica sa spája.“  15.jún 2013

TAK AKO JE TO S TOU NOVOU PRAVICOU?  

Nuž nijako, resp. podľa potreby trhu. To znamená, že keď  je potreba sa tváriť konzervatívne sme konzervatívni, keď je potreba sa tváriť revolučne, sme revoluční. Keď môžeme ťažiť zo spájania – spájame, keď sa treba zviditeľniť, tak bez problémov podrazíme (kandidát na župana v BA D.Krajcer).

A AKO JE S TÝM LÍDERSTVOM DANIELA LIPŠICA?

Nuž opäť nijako. Reálne, žiaden líder nie je. Napriek tomu sa Daniel Lipšic necháva oslovovať týmto privilegovaným prívlastkom. Sám sa pasuje za lídra pravice, dokonca za lídra celého Slovenska, resp. jeho slušnej časti (neviem ktorú má na mysli).  Spôsob akým to robí je nevkusný, násilný, vtieravý, otravný. Ukazuje sa aj tam, kde by mal tíško mlčať. Bilbordami so svojou podobizňou oblepuje celé Slovensko. V agentúrnych prieskumoch si kupuje volebné preferencie. Systematicky manipuluje verejnú mienku prostredníctvom niektorých mienkotvorných médií na ktoré má dosah buď priamo on, alebo jeho ľudia. Pripomínam len, že tento tzv. „nový líder“, je bývalý minister dvoch vlád, bývalý podpredseda vlády a vo vrcholovej politike je aktívny asi dvadsať rokov.

Lídra, označujú výkladové slovníky ako vodcu, ťahúňa, osobnosť.  V súvislosti s lídrom nemusíme nevyhnutne hovoriť v pozitívnych súvislostiach. Za tohto predpokladu by ním Daniel Lipšic pokojne mohol byť aj napriek jeho negatívnym kauzám. Líder však disponuje charizmou, osobnostnými vlastnosťami, ktoré človeka predurčujú k tomu viedol ľudí. Podľa sociológa Max Webera má charizma aj sociálnu konštrukciu. Človek sa stáva charizmatický vtedy, keď mu tento prívlastok pripíše jeho okolie. Tvrdí Max Weber. Pokiaľ viem, nikto nikdy tento prívlastok Lipšicovi počas dvadsiatich rokov v politike nepripísal. A čo sa týka jeho osobnostných vlastností, tu si dovolím poukázať na nasledovný odkaz  http://lipsic.net/psychologicky-profil.html . Je tu podrobne rozpracovaný jeho osobnostný profil.  Je to všetko možné, len nie osobnosť  s vlastnosťami lídra…

A  AKO JE TO S „JEHO“ KNIHOU „Slušné Slovensko potrebuje lídra.“ ?

Tu sa tiež žiada povedať, nijako. Resp. pravda je taká, že kniha, ktorú Daniel Lipšic ako autor rozdáva na svojich mítingoch, zďaleka nie je jeho dielom (ak sa tak vôbec dá nazvať – ospravedlňujem sa všetkým serióznym autorom).

Z polovice ide o tvorbu Milana Krajniaka a z druhej polovice o prácu Róberta Žitňanského, s prispením Gábora Grendela.

Kniha je tematicky  rozdelená na tri časti.

1. Slušné Slovensko potrebuje lídra
2. Rozhovory s „lídrom“ (pod taktovkou Źitňanského)
3. „Lídrove“ prejavy

V nasledujúcich riadkoch odhalím čitateľom  tajomstvo „lídra“ pre slušné Slovensko…..

Celá prvá časť s názvom „Slušné Slovensko potrebuje lídra“,  je prevzatá z knihy „Doktrína štátu“ od Milana Krajniaka.

Pasáž, ktorú Lipšic nazval Oligarchovia má v Krajniakovej knihe názov Ako sa na Slovensku vyvinul systém oligarchov. Lipšic samozrejme nekopíruje všetko od slova do slova (až taký hlúpy nie je), ale z kopírovania ho usvedčuje prebratie ideí, časová následnosť textu, koncepcia vyskladania textu, rovnaké výrazové prostriedky. A samozrejme rovnaký obsah.

Lipšic prevzal Krajniakov popis vzniku jednotlivých skupín oligarchov. Okolnosti vzniku, logickú následnosť, pôsobnosť. Porovnajte si prosím s Doktrínou štátu str.67 – 68.

U Lipšica v časti s názvom „Ćo sa dá s vládou oligarchie robiť“, nájdete „lídrove myšlienky“ , ktoré sú u Krajniaka pod názvom „Ako oligarchia ovláda Slovensko“ (str.68 – 70).

Lipšic navrhuje, čo sa dá s vládou oligarchie robiť, citujem: „To sa dá urobiť takým spôsobom, že dáme ľuďom možnosť voliť poslancov priamo. Ak by minimálne polovica poslancov parlamentu bola volená v jednomandátových volebných obvodoch, ľudia by poznali svojho konkrétneho poslanca. Mohli by ho zvoliť, ale aj nezvoliť, ak by ich sklamal. Poslanec by tak bol priamo závislý od ľudí.“

Ide o Krajniakov model, ktorým chce rozbiť doterajší stranícky systém. Viď. „Doktrína štátu“ na str.74, citujem: „Malo by ísť o kombinovaný systém, v ktorom minimálne polovica poslancov bude volená občanmi v jednomandátových volebných obvodoch. Takto zvolení poslanci potom nebudú závislí od politických strán alebo oligarchov, ale priamo od ľudí.“

V časti s názvom Nová ústava Slovenskej republiky Lipšic hovorí, citujem: „Ak chceme slovenské finančné skupiny a s politikou prerastených podnikateľov zbaviť moci, musíme Slovenskú republiku postaviť odznova. Potrebujeme dosiahnuť novú spoločenskú dohodu, ktorá bude zavŕšená prijatím novej ústavy v referende. Proti nim preto musí stáť nová väčšina ľudí na Slovensku, ktorí svoje odhodlanie zmeniť oligarchický systém na demokratický vyjadria v ľudovom hlasovaní.“

„Prekvapivo“ s myšlienkou novej ústavy schválenej v ľudovom hlasovaní prichádza Krajniak podstatne skôr v  „Doktríne štátu“ na str.72 – 73, citujem: „ Jedinou možnosťou, ako zmeniť pomery na Slovensku, je nahradiť existujúci systém novým systémom. To znamená, v jednom okamihu naraz zmeniť politický stranícky systém, súdnictvo aj prokuratúru. A to sa dá urobiť iba prijatím novej ústavy, ktorú schvália občania v ľudovom hlasovaní. Prijať novú ústavu znamená založiť Slovenskú republiku odznova.“

Ak sa Vám zdá, že čítate stále to isté dokola, musím Vám povedať, že sa Vám to nezdá. Je to fakt. Daniel Lipšic v úvodnej časti „svojej“ knihy použil Krajniakove myšlienky a vety z Doktríny štátu. Doplnil to zmesou primitívnej prvoplánovej manipulácie, vyšperkovanej svojimi „líderskými“ pózami na fotkách.  To pre tých menej chápavých, aby bolo jasné kto je tým „lídrom“ slušného Slovenska. Takýmto úbohým spôsobom vstúpil Lipšic do sveta ideologickej literatúry…

Už pri mojej analýze Krajniakovej Doktríny štátu, s názvom „Goebbels Novej väčšiny“ (http://moje.hnonline.sk/node/13433), som varoval pred neuveriteľnou zmesou demagógie, namiešanej z komunistických normalizačných hesiel, krajne pravicových sloganov, historických poloprávd a účelového spájania čohokoľvek, v záujme dosiahnutie cieľa. Tento trend sa naplno prejavuje aj vo verejnej prezentácii Daniela Lipšica.

Milan Krajniak písal o tom, že každý štát potrebuje svoju doktrínu. Súhlasím. Rovnako však svoju doktrínu by mala mať každá politická strana, ktorá to myslí so svojou činnosťou seriózne. Tento nevyhnutný pilier chýba Novej väčšine od samého začiatku, rovnako ako jej „lídrovi.“ Čo určite Lipšicovi nemožno uprieť, je snaha, s akou sa snaží zviditeľniť. Správa sa však pritom ako zakomplexované dieťa, ktoré kope do druhých, aby si ho niekto vôbec všimol…

Ďalšia časť knihy „Slušné Slovensko potrebuje lídra“, je postavená z rozhovorov s Róbertom Žitňanským. Ide povedzme o strednú (zďaleka nie vysokú) školu politickej propagandy. Na túto časť, rovnako ako na prílohu prejavov „lídra“, zameriam svoju pozornosť v pokračovaní analýzy Second hand LÍDRA – Daniela Lipšica.

Matej Vavrek